V každej prirodzenej potravine sú jej zložky vo vzájomne harmonickom pomere dôležitom pre trávenie. Jednotlivé zložky sa vzájomne doplňujú. Napríklad ku stráveniu pšeničného zrna sú nevyhnutné otruby, pretože obsahujú mimo iného vitamín B a vápnik, potrebné pri trávení škrobu a cukru, ktoré nájdeme vnútri zrna. Keď vitamín B a vápnik chýbajú, musí ich dodávať telo z kostí a zubov, a tým ich oslabuje. Nastáva porucha rovnováhy. Zákon prírody žiada, aby potrava zostala vo svojej prirodzenej podobe nelúpaná, nerafinovaná, nekonzervovaná, ušetrená vysokých teplôt. Tento zákon je vytrvalo porušovaný pri priemyslovej výrobe potravín.

V cukrovaroch, pri výrobe repkového bieleho cukru v ňom zostávajú už len uhľohydráty. Dvadsať až tridsať prvkov, súčastí cukrovej repy, prípadne trstiny, sú pri výrobe odstránené. Po jedle sa cukor dostáva veľmi rýchlo z čriev do krvi a odstraňuje únavu. To je výborné, len keby uvedený stav trval dlhšiu dobu. Lenže v krátkom čase dochádza k väčšej únave až ochabnutiu. Pri náhlom zvýšení hladiny krvného cukru (glukózy) nad normál, nastáva zvýšený prísun inzulínu do krvi, čo spôsobí neprimerane veľký pokles glukózy a v dôsledku toho opäť zvýšenie únavy. Po požití cukru má človek pocit rýchleho nasýtenia. Rafinovaný cukor však neobsahuje vôbec žiadne enzýmy, vitamíny, ani minerálne soli, preto síce povzbudzuje, ale taktiež škodí. Čo robiť proti takej opakovanej únave? Troška čokolády alebo sladkého nápoja síce rýchlo pomôže, ale dostávame sa do začarovaného kruhu. Pečeň rýchle pošle glukózu z maškrty do krvi a tým spôsobí príjemný osviežujúci pocit. Jedy sa chovajú podobne. Jednou cigaretou alebo šálkou kávy dosiahneme obdobného účinku. Ľudské orgány takéto znásilňovanie vydržia dosť dlho, ale nakoniec sa vyčerpajú a už nie sú schopné reagovať normálne. Nasledujú civilizačné choroby. Známy americký lekár Dr. Quinley píše o nevyhnutnosti zákazu výroby a dovozu bieleho cukru, rovnako ako heroínu. Ďalší lekár Dr. Walker vo svojej knihe „Ako zostaneme mladý“, potvrdzuje následok stáleho požívania bieleho cukru obdobne ako u omamných jedov. Niekto môže namietať, že bieleho cukru konzumuje iba malé množstvo. Biely rafinovaný cukor je však obsiahnutý v mnohých potravinách, takmer v každej potravinovej konzerve. Priemerná denná spotreba cukru je približne štvrť kilogramu na osobu. Nie je správne darovať, zvlášť starším ľuďom, tortu alebo bonboniéru ako prejav lásky a pozornosti. Tým im totiž iba pomôžeme k rýchlejšiemu podlomeniu zdravia.

Okrádanie organizmu o vápnik cukrom je zvlášť škodlivé u detí, u ktorých sa nedostatok vápniku prejavuje zubným kazom. Napriek celospoločenskej škode pod vplyvom masívnej reklamy deti radi konzumujú limonády, sladkosti, cukrovinky - potraviny s obrovským množstvom energie. To vedie k hyperaktivite detí a mladistvých a druhotne k ďalším psychickým problémom. Pre mnohých je to návyková vstupná brána do sveta alkoholu, tabaku a drog. Miesto sladkostí by deti mali dostávať veľa ovocia, predovšetkým jablká, orechy, oriešky, slnečnicové a dyňové semienka, máčané obilná zrnká, surové ovocné šťavy, surové mlieko, mrkvu, celozrnný chlieb. Dobrým príkladom nám môže byť fínsky národný xylitolový program sladenia cukrom z brezovej šťavy. Chemické sladidlá zdravie nechránia, na rozdiel napríklad od cukru z rastliny Stévie, ktorá je až 300krát sladšia ako biely rafinovaný cukor.

Nedostatok vápniku a minerálnych solí, mimo iného v dôsledku nadmerného požívania bieleho cukru zvyšuje náchylnosť k mnohým typom ochorení. Objavujú sa bolesti hlavy, únava, precitlivenosť, sklon k depresii, zábudlivosť, zápcha, ochabnutie potencie, zubný kaz, ochorenia kĺbov a chrbtice, neurózy, duševné choroby a z nich plynúce samovraždy. Môžeme sa teda domnievať, že biely rafinovaný cukor škodí podobne ako alkohol, drogy, tabak.