Už dávno je známe, že ľudský organizmus potrebuje okrem základných živín, ako sú cukry, tuky či bielkoviny, aj malé množstvo špeciálnych regulátorov látkovej premeny vitamínov. Aj ich pomenovanie naznačuje, že vitamín je akoby mína (bomba) pre život (vita). Vitamíny sú teda výživovo dôležité látky, ktorých príjem je nevyhnutný na udržanie života či dobrého zdravotného stavu jednotlivca.

Vitamíny môžu syntetizovať prevažne len rastlinné organizmy. Živočíchy stratili túto schopnosť počas vývoja, a preto musia vitamíny prijímať v potrave (najčastejšie rastlinnej), a to buď v hotovej forme, alebo ako tzv. provitamíny. Vitamíny sa však nepodieľajú na pokrytí energetických nárokov organizmu, ani netvoria stavebné alebo štruktúrne jednotky. Ich potreba je preto veľmi malá, závisí od druhu organizmu, jeho veku, pohlavia, stravovacích návykov, fyziologického stavu a pod. Nedostatok vitamínov v potrave sa prejavuje rôznymi poruchami, ktoré v ľahšej forme označujeme ako hypovitaminózy, v ťažšej ako avitaminózy. Hypovitaminózy sú spôsobené prechodným nedostatkom určitého vitamínu, čo sa prejaví v poruche niektorých životných procesov. Avitaminózy sú vyvolané dlhotrvajúcim chýbaním jedného alebo niekoľkých vitamínov.

Vplyvom pokroku vo vede a technike nastali v mnohých štátoch zmeny životného štýlu. Nevyvážený príjem vitamínov a minerálnych látok ako dôsledok zmenených stravovacích zvyklostí a príjmu vysoko rafinovaných a technologicky spracovaných potravín je aj vo vyspelých krajinách častým javom. Klasické formy hypovitaminóz výrazného stupňa sa vyskytujú výnimočne. Zriedkavé však nie sú mierne nedostatky, ktoré sa výrazne klinicky neprejavujú. Nedostatočný príjem vitamínov potom negatívne ovplyvňuje funkčný stav organizmu, imunologické ukazovatele, fyzickú výkonnosť, vnímavosť. Poukazuje sa aj na súvislosť medzi zníženým príjmom vitamínov do organizmu a rizikom chronických neinfekčných ochorení, jedného z hlavných problémov dnešnej doby.